Vďačnosť

Cítim vďačnosť. Z kohútika mi tečie pitná voda. Mám bezpečný a útulný príbytok. Jem chutné jedlo. Mám okolo seba príjemných ľudí. Môžem si užívať život a je mi dobre na svete...

Sú chvíle, keď si uvedomujem, čo všetko mám a ďakujem za to... a sú chvíle, keď to nevidím a sťažujem sa na "nepohodlné" emócie, ktoré práve prežívam. Rada by som sa cítila len dobre... ale niekedy to proste nie je možné. 

Keď ku mne príde "nepríjemná" emócia (strach, smútok, hnev, frustrácia...) reagujem rôzne. Závisí to od intenzity a dĺžky danej emócie. Niekedy ostanem pokojná a nechám emóciu odznieť. Niekedy sa emóciou nechám na chvíľu strhnúť (deje sa to čoraz menej) a pocítim nepokoj... chcem sa zas cítiť dobre. Ale už to poznám... každá emócia má svoj "polčas rozpadu" - to znamená, že každá sa u mňa zdrží rôzne dlho. A už s nimi nebojujem... porozprávam sa s nimi, zistím, čo mi prinášajú a nechám ich odznieť. Niekedy to nie je také jednoduché - niekedy to trvá dlhšie, akoby som chcela... ale už viem, že s tým nič nenarobím - žiadne urýchľovanie nefunguje. A tak sa učím nielen vďačnosti ale i trpezlivosti. A myslím, že mi to ide čoraz lepšie. 

Priala by som si žiť vo svete, kde všetci ľudia cítia vďačnosť. Kde si uvedomujú, ako krásne je na svete, kde si vážia život a jeden druhého. Kde vidia skutočné hodnoty a riadia sa podľa najvyššieho zákona vesmíru - a to je láska. 

Zázraky sa dejú každý deň - či už malé alebo veľké. Pre mňa je zázrak, keď je krásny deň, svieti slnko a ja sa teším zo slnečných lúčov. Alebo keď prší a Zem dostáva potrebnú vlahu. Zázrak je, keď si môžem oddýchnuť, keď to potrebujem. Zázrak je teplé ľudské slovo, príjemný človek, ktorého stretnem, dobrý pocit... Zázrak je pre mňa celá príroda a vesmír, dokonalé fungovanie každého jedného organizmu. 

Na svete je čo obdivovať... dokonalé majstrovské dielo, ktoré nám je umožnené zažívať. Ja viem, že to vždy nie je prechádza ružovou záhradou... ale je to len o uhle pohľadu. Raz to všetko pochopíme... 

Keď sa dvom ľuďom deje to isté, nie je to to isté... jedného môže daná udalosť položiť, iného naopak nabudiť. Raz som počula jednu múdru vetu: NEJDE O TO, ČO SA NÁM STALO, ALE AKO NA TO ZAREAGUJEME. Súhlasím. Svojimi rozhodnutiami si vyberáme, či sa budeme v živote chovať ako obeť vonkajších okolností alebo sa pozviechame, rozhodneme sa vziať život do vlastných rúk a podľa toho aj konať. Celý náš život je o rozhodnutiach a ja som sa rozhodla, že UŽ BUDEM ŠŤASTNÁ. Utrpenie a obetovanie sa v prospech niekoho ma už neláka. Viem, aké to je, keď nežijem život podľa seba a nestojím o to. 

Vďačnosť priťahuje ďalšiu vďačnosť, šťastie priťahuje ďalšie šťastie... a radosť zo života je nákazlivá. Som vďačná, že si môžem vybrať život podľa seba. Som vďačná, že môžem robiť túto prácu. Som vďačná, že som si prešla všetkými tými skúškami a že chápem, prečo sa diali. Som vďačná za všetko krásne, čo mi ešte prichádza do života...

A za čo ste vďační Vy? 😉