Pokoj

Pokoj sa díva na mňa a ja sa cítim nepokojne. Aký paradox. Rozmýšľam nad tým, či sa s ním chcem spriateliť.

Obzerám si ho zblízka. Pôsobí na mňa stabilne, sebaisto a tak veľmi POKOJNE. Až som z toho nesvoja. 

´Načo by mi bol pokoj?´ rozmýšľam si sama pre seba. ´S pokojom je nuda,´ prebleskne mi hlavou. Pokoj len stojí a čaká.

A práve tým ma zaujme. Netlačí na mňa, rešpektuje ma a ja sa kúpem v jeho vibráciách. Šíri okolo seba vlny silnej upokojujúcej energie a tá preniká do mojich štruktúr.

Prestupuje každou mojou bunkou, vyplavuje nepokoj z tela von a ja sa cítim stále lepšie. Usmejem sa na neho. 

Ešte pridá. Akoby sa jeho energia zosilňovala a pridávala na jase. Je bledomodrej farby a akoby ma zohrieval.

Je mi príjemne. Už sa nebránim a dovolím jeho energii, aby mnou voľne prúdila. Rozumieme si bez slov. Ladíme spolu a postupne sa stávame jedným.

Áno - už som s pokojom kamarátka. Cítim sa silná, naplnená a BAVÍ MA TO. 😉