Odpustenie
Dívam sa na Odpustenie a nasávam jeho energiu. Je to veľmi láskavá bytosť, z ktorej idú nádherné vibrácie. Od dojatia sa mi chce skoro plakať.
"Myslíš, že je čas?" opýtam sa s neistotou v hlase. Odpustenie jemne prikývne a díva sa na mňa tými najláskavejšími očami, aké si len dokážem predstaviť.
Cítim, že som pripravená odpustiť a tak sa zhlboka nadýchnem. "Ale ako môžem zabudnúť takú veľkú krivdu?" ešte skúšam samú seba. "Veď to tak veľmi bolelo. Ublížili mi."
Odpustenie sa na mňa usmeje a vyšle ku mne vlnu odpustenia. Tá energia sa mi páči. A myslím, že i ja som jej schopná.
"Odpustiť neznamená zabudnúť," povie Odpustenie. "Odpustiť znamená nechať ísť všetku zlobu, smútok, strach i bolesť, ktoré sme cítili. Odpustiť znamená pochopiť, že každý z nás robí v danej chvíli to najlepšie čo vie. Je to prijatie samého seba so všetkými chybami a nedostatkami, ktoré na sebe vidíme. A keď to dokážeme prijať u seba, dokážeme to i u druhých."
Začína mi to dochádzať. Odpustenie neznamená, že dovolím iným, aby sa ku mne opäť chovali zle. Odpustenie znamená, že každý sme nejaký a veľakrát si svoje vlastné zranenie riešime cez druhých. Keď bolo mne ubližované, ubližujem i ja.
Ale takto to nechcem. Môžem odpustiť a stále si strážiť svoje hranice. A koniec koncov - ja som sa tiež vždy nechovala úplne ukážkovo. I ja som niekomu ublížila.
Pozriem sa Odpusteniu do očí. Vie, čo sa vo mne odohráva a súhlasne prikyvuje. "Odpustiť znamená byť veľkorysý. Prijať svoje chyby a tiež chyby druhých. Ak nás niečo zraní, je to naša nespracovaná téma. Veľakrát nám druhí môžu pomôcť práve tým, že poukážu na naše slabiny. Áno - môže to bolieť. Ale ak sa na danú tému zameriame, ak si ju spracujeme, stávame sa silnejšími," dokončí Odpustenie.
Začína mi dochádzať ďalšia vec - aké by bolo odpustiť sebe? Ukazuje sa mi moja vlastná nedokonalosť. Naozaj sa niekedy chovám tak ako ľudia, ktorých odsudzujem?
Odpoveď mi príde okamžite. Áno - presne tak sa niekedy chovám aj ja. To, čo odsúdim na druhých, vlastne odsudzujem na sebe. Keď prestanem kritizovať seba a budem sa k sebe chovať láskavo a s pochopením, presne tak isto sa budem chovať k druhým.
"Výborne - chápeš podstatu odpustenia," prečíta mi moje myšlienky Odpustenie. "Si pripravená?" opýta sa milo.
"Áno som," poviem rozhodne a pripravím sa na ďalší krok. Idem najskôr odpustiť sama sebe. 🙂