Láska a strach

"Ja sa ťa bojím," povie potichu človek. Stojí pred ním strach. Toto je prvýkrát, čo sa dívajú žoči voči.
Strach sa na neho s ľútosťou díva. Človek mu vôbec nerozumie. Cíti sa tak sám.
Človek zrazu pocíti nečakanú emóciu. Na chvíľu sa prestane báť a zaplaví ho chvíľková sympatia. Mozog mu to neberie. Cítiť sympatiu ku strachu?
Akoby sa mu začínal meniť obraz pred ním. Strach sa zmenšuje a nadobúda úplne iný rozmer. Zrazu pred ním stojí akoby postava, ktorej sa už nebojí. Predtým to bola obrovská tmavá machuľa.
Strach si všimne zmenu v človeku. Vydýchne si. Možno ho tento človek predsa len pochopí. Vníma, že sa ho prestáva báť.
"Ja ťa nechcem oslabovať," začne priateľsky strach. "Moja rola je úplne iná."
Človeku sa do mysle začínajú vkrádať nové myšlienky. Cíti dokonca osamelosť strachu. ´On potrebuje spoločnosť,´ napadne ho znenazdajky. Srdce človeka sa začína pomaly otvárať.
"Ty si sám, však?" povie úplne iným tónom človek. Keď opadla maska strachu a zmenila sa predstava, ktorú si o strachu vykonštruoval, začína vidieť omnoho jasnejšie.
Strach len prikývne a je takmer dojatý.
"Môžem ťa objať?" opýta sa človek. Strach len skloní hlavu a pomaly sa približuje k človeku. Myslí to vážne? To ho naozaj niekto môže mať i trochu rád?
Človek sa opatrne približuje ku strachu. Už sa nebojí, na jeho miesto nastúpilo pochopenie a prijatie. Otvára sa láske a strach prijíma taký, aký je.
Splynú v spoločnom objatí. Obaja pocítia vzácny pokoj.
"Ty tu nie si pre to, aby si ma brzdil. Ty si tu pre to, aby si mi pomáhal," začne zo seba sypať človek. Teraz vidí strach v úplne inom svetle. "Pomáhaš mi pred nebezpečnými situáciami. Začínam tomu rozumieť."
Strach len spokojne prikyvuje. Tento človek ho chápe.
"Chápem, že sa mi snažíš pomôcť, ale niekedy ťa nemusím počúvať. Si ako môj radca, ale nie si jediný..." pokračuje v úvahách človek.
"Výborne," strach cíti úľavu. "A kto ďalší ti môže radiť?" opýta sa zrazu.
"Láska," odpovie znenazdajky človek a zhlboka si vydýchne.
"My spolu nebojujeme - Láska a ja. My sa dopĺňame," žmurkne na neho strach.
Pred človekom sa ukazuje nádherný obraz. Vidí prichádzať Lásku v žiari úžasného svetla. Postaví sa spokojne vedľa strachu. Sú ako protipóly. Ako svetlo a tma. Ako jing a jang. Ale nebojujú spolu. Vytvárajú spolu dokonalú harmóniu.
"Každý z nás má svoj význam a svoju rolu," povie mäkko Láska. Človek sa stráca v jej žiare, takmer si musí zakrývať oči. " Tam kde som ja, nie je strach a tam, kde je strach, nie som Ja."
Človek to chápe. V jeho vnútri cíti dokonalý pokoj. "Strach nie je zlý, ako si to veľa ľudí myslí. Strach pomáha. Ale nesmie ovládať. A keď sa ľudstvo prestane báť a na Zemi zavládne Láska, strach sa stane súčasťou mňa. Lebo JA SOM VŠETKO," povie Láska a nechá človeka, nech vstrebe všetky dojmy.
"Mám Vás oboch veľmi rád," povie úprimne človek. Lásku preniká všetkými bunkami a on zažíva blaženosť.
"Veľmi ťa milujeme," povedia akoby naraz Láska a strach a spoločne sa objímu. Už nikto z nich nie je sám. ❤️