Boh a dieťa

Boh sa prechádza po Zemi a uvidí malé dieťa, ako sa hrá na lúke. Sedí a obdivuje malé mravčeky. S láskou sa na neho zahľadí. Podíde bližšie.

Dieťa zaregistruje akúsi postavu. "Kto si?" zvedavo sa opýta.

"Ja som Boh," povie pokojne.

"A to je kto? Poznám Ťa?"

Boh sa na dieťa láskavo usmeje. Nevinnosť, otvorenosť a odvaha tohto stvorenia ho zaplavuje nehou.

"Ja som Ty," odpovie Boh. 

Dieťa sa zamyslí. Chce niečo namietať, ale zastaví sa. Svoju pozornosť presunie z mravčekov na Boha. ´Aká zaujímavá postava,´ pomyslí si.

Boh naň žmurkne. Dieťa cíti čoraz väčšie prepojenie s Bohom. Príde mu to úplne prirodzené. ´Tento svet je taký fascinujúci´, pomyslí si. ´Prečo by som nemohol stretnúť Boha?´ Ešte úplne nevie, kto je tento Boh, ale cíti, že to je niekto veľmi dôležitý. Potešenie zo stretnutia v ňom narastá a s úľubou sa zadíva na Boha.

Cíti sa tak zvláštne. Akoby sa spolu prepájali a stávali sa jedným. Tento pocit sa mu zdá akýsi známy.

"Už som ťa niekedy stretlo?" opýta sa dieťa. V momente mu príde odpoveď. "Áno," odpovie si samo. Z mysli sa mu vynorí dávna spomienka. V tej spomienke sa vidí, ako mu sedí na kolenách.

"Ja ťa poznám," nadšene vyhŕkne a rozbehne sa k Bohu. Natešene ho objíme okolo kolien a na chvíľu sa k nemu pritisne. Boh si sadá na blízky pník a posadí si dieťa na kolená. 

"Ako sa máš tu na Zemi?" opýta sa zo záujmom Boh malého dieťaťa.

Dieťa sa zamyslí. "Je tu toľko zaujímavostí... ešte som to všetko nepreskúmalo. Niekedy tu mám čo robiť a niekedy sa nudím. Niekedy ma to tu baví a niekedy to bolí. Aké to bude ďalej?" opýta sa so záujmom.

Boh ho pohladí po vláskoch. "Zvládneš všetko, čo príde," záhadne sa usmeje a podá mu lízatko. Dieťa zatlieska ručičkami.

"Už pôjdem," povie Boh a ešte raz si prezrie tú dokonalú detskú tváričku. Je to predsa jeho dielo.

"Uvidím ťa ešte niekedy?" opýta sa dieťa. Cíti sa pri Bohu tak uvoľnene a spokojne - akoby všetko bolo presne tak, ako má byť.

"Vždy budem s tebou a v tebe." Ukáže na srdce dieťaťa. "Môžeš sa so mnou kedykoľvek porozprávať." Dieťa podvedome chápe, čo mu hovorí.

"Dobre teda," usmeje sa na Boha a silno ho stihne okolo krku. "Idem zas pozrieť mojich kamarátov," vyskočí mu z lona a jeho pozornosť opäť upútajú mravce. 

"Ľúbim ťa," povie ešte Boh a zamáva na pozdrav.

"Aj ja ťa ľúbim," odpovie dieťa a už sa plne sústredí na mravčiu rodinku.